Poznámky jednej žienky

Moje auto parkujem pred domom v jednom kuse. Nemôžem si dovoliť garáž a musím si vystačiť s miestom pri paneláku. Keď vidím v televízii správy o vyčíňaní počasia, spomeniem si aj na moju červenú Čerešňu – aké nebezpečenstvá mi na ňu číhajú a aké všetky živly mi ju môžu poničiť. Keď som prvýkrát počula o slovnom spojení  PZP živly , celkom som nechápala. Až neskôr mi prišlo na um, čo všetko sa za tým skrýva. Keď parkujem vonku, je to všetko to zlo, ktoré počasie dokáže napáchať. Najväčší rešpekt mám pred krúpami a padajúcimi vetvami stromov. Takto som pred každou letnou búrkou v pozore. Aj teraz, keď je zima a s búrkami to také tragické nie je, koľkokrát mi ho príde aj ľúto. Cez tie chladné zimné dni často poriadne vymrzne. Než sa aspoň trocha zohreje, mám pocit, ako by som jazdievala v mrazničke. Mráz dáva vtedy zabrať nám obom. Keby som mohla, už dávno mám svoju garáž, kde by som moju červenú Čerešňu ukryla pred živlami. Krúpy poničia na čo padnú Prešli sme si už aj ľadovcom. Bol

Náš príbeh s koi kaprami začal v momente, keď sme sa presťahovali z bytu do rodinného domčeka s veľkou záhradou. Z pôvodne detského sna môjho manžela sa vykľula nová záľuba, ktorá pohltila naplno aj mňa. S manželom a našimi dvojičkami sme sa konečne po rokoch presťahovali z tesného bytu do nového domu so záhradou. Tešili sme sa všetci - ja na zariaďovanie interiéru, deti zase na množstvo priestoru na hranie v záhrade. A manžel? Ten sa nevedel dočkať, ako si konečne vybuduje vysnené jazierko s rybami. Kedysi chodil s kamarátmi aj rybárčiť, nové povinnosti v práci ale i doma mu to v poslednej dobe umožňovali iba výnimočne. Jeho detskému snu som predsa nemohla povedať nie. Dokonca sa rozhodol zobrať si niekoľko dní voľna z práce, aby sa do svojho „srdcového projektu“ mohol pustiť čo najskôr a úplne sám! Aj keď som úprimne pochybovala, že tento zápal vydrží dlhšie ako jeden deň, manžel ma svojou energiou neprestával udivovať. Skoro som ho nespoznávala. Manželove nadšenie pohltilo aj n